História

ZVOLEN

Zvolenske namestie - Zivena

Zvolen, kedysi kráľovské mesto, je dnes sídlom okresu s pulzujúcim životom a 760 ročnou históriou. Patrí medzi tri najstaršie mestá na Slovensku. Privilégia, ktoré Zvolenu potvrdil panovník Belo IV., už v roku 1243 zaradili Zvolen k popredným mestám v stredovekom Uhorsku. Jedinečnou historickou a kultúrnou pamiatkou Zvolena je Pustý hrad, nazývaný aj Starý Zvolen. Svojou rozlohou 7,6 ha patrí medzi najrozsiahlejšie hrady v Európe. Bol dôležitým administratívnym centrom kráľovského komitátu už v rokoch 1172-1196. Strategická poloha hradu hrala dôležitú úlohu pri obrane územia, no najmä pri ochrane križovatky dvoch dôležitých ciest pod Pustým hradom. Ďalšou dominantou Zvolena je Zvolenský zámok. Je to národná kultúrna pamiatka a vrcholné dielo gotického staviteľa. Dal ho postaviť v druhej polovici 14. storočia uhorský kráľ Ľudovít Veľký z Anjou ako gotické lovecké sídlo na spôsob talianskych mestských kastelov. Rád sem chodieval kráľ Matej Korvín s manželkou Beatrix, bol sídlom Jana Jiskru z Brandýsa, či majetkom Jána Thurzu. Dnes je v priestoroch zámku umiestnená stála expozícia Slovenskej národnej galérie. Srdcom mesta je námestie, jedno z najväčších na Slovensku. Námestiu dominuje rímsko- katolícky kostol svätej Alžbety, pochádzajúci zo 14. storočia. Jeho sakristia pochádza z 13. storočia a je najstarším zachovaným objektom v meste. Zvolen a jeho okolie poskytujú bohaté možnosti relaxácie, kultúrneho a športového vyžitia. Môžete navštíviť Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, Lesnícke a drevárske múzeum, Mestské kúpele, kúpaliská, zimný štadión, športovo-rekreačné stredisko Kráľová. V blízkosti mesta sa nachádza letisko Sliač a v Európe veľmi známe kúpele Sliač a Kováčová. V príjemnom prostredí tu liečia srdcovocievne choroby a poruchy pohybového ústrojenstva.

Zvolenske divadlo Zvolenske namestie - centrum Zvolen - Obchod v centre

MÔŤOVÁ

Obec Môťová sa rozprestiera na južnom okraji Zvolenskej kotliny. Jej katastrálne územie sa rozkladá juhovýchodne od Zvolena. Kataster je lokalizovaný na území výbežku Javoria, severozápadne od Lomnianskej vrchoviny. Povrch katastrálneho územia je dosť členitý. Najnižšie položeným miestom 300 m. n. m. je obec Môťová. Najvyššie vrchy sú v závere Sekierskej doliny, vystupujú do výšky nad 650 m.n.m. Z hľadiska geologickej stavby je to územie pomerne jednoduché. Zloženie pohoria je výsledkom dlhodobých horninotvorných pochodov z treťohorných premien a z produktov sopečnej činnosti.

Približne stredom katastra tečie Sekiersky potok, od ktorého sa po bokoch východnej a západnej strany tvoria strmé prevažne andezitové horniny. Tieto slúžia ako zdroj kamenného materiálu. Pomiaselskou dolinou súbežne s cestou do Kráľovej tečie potok Pomiaslo, ktorý má však malý vodohospodársky význam. Významnejší je Sekierský potok, do ktorého sa vlievajú pramene zo severne orientovaných dolín chotára. Spádová časť potokov a rieky Slatiny spadajú do povodia Hrona. Na rieke Slatina bola v roku 1957 vybudovaná vodná nádrž Môťová.

Najstaršie datované osídlenie Môťovej je z 9. storočia, ale osídlená bola oveľa skôr. Prvé písomné záznamy o obci sú z roku 1401. Jej obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, kôz a  vykonávali strážnu službu pri ochrane kráľovskej zvernice. Zamestnanie v poľnohospodárstve dominovalo až do konca 19. storočia.

Chata na rovni Ziaci